«

»

Čvc 12 2015

Legendy Oilers: Esa Tikkanen

Tikkanen_HTV časoch edmontonskej najväčšej slávy hrali dôležitú rolu v tíme aj Európania, presnejšie Fíni. Jedným z nich bol aj Esa Tikkanen, trochu zvláštny chlapík s ešte zvláštnejším zmyslom pre humor, ale najmä skvelý hráč, bez ktorého by to nešlo.

„Tik“ bol tým hráčom, ktorého ste chceli mať v tíme, pretože ste nemohli vystáť, ak hral proti vám.

Bol skvelý hráč v ofenzíve ale aj defenzíve. 4-krát bol nominovaný na Frank J. Selke trophy udeľovanú najlepšie brániacemu útočníkovi, no nevyhral ju ani raz. Často „robil tieň“ najväčším hviezdam súpera, pričom ich provokoval a liezol im na nervy. Keď sa ho raz spýtali, čím rozčuľoval Maria Lemieuxa, odpovedal: „Rád som sa ho pýtaval, ako sa má jeho mama.“ Čím lepší bol oponent, tým lepšie Tikkanen hral – zvyšok tímu súpera sa často viac sústredil práve na neho a poľavil tak v hre.

Tikkanen bol však aj dobrým hráčom do ofenzívy. 3-krát prekonal 30-gólovú hranicu. Zahral si na všetkých útočných pozíciách, ale najviac sa mu darilo na ľavom krídle. Patril taktiež medzi dobrých korčuliarov, no neskôr, po zranení kolena, to už nikdy nebolo „ono“. Esa priniesol do hry tvrdosť, energiu, ale aj dôležité góly, ktorými dopomohol k veľkým víťazstvám.

Esa Tikkanen bol Edmontonom draftovaný ako 82. v poradí v roku 1983. Do NHL však prvý raz nazrel až po skončení sezóny fínskej ligy 1984/85, atak hneď prvý NHL zápas odohral vo finále Stanley cupu. Možno práve to mu dopomohlo sa stať excelentným play-off hráčom.

Netrvalo dlho a „tik“ sa usadil na ľavom krídle útoku s Wayneom Gretzkym a Jarim Kurrim. Tikkanen do útoku priniesol rýchlosť a tvrdosť, bol ochotný o puk bojovať v rohoch ihriska alebo vypomôcť obrancom. Na útok Kurri-Gretzky-Tikkanen bolo radosť pozerať, k čomu prispelo aj to, že okrem špinavej práce dokázal Tikkanen držať so spoluhráčmi z lajny krok aj v útočnom pásme.

Potom, čo bol Gretzky vymenený do Los Angeles, Tikkanen sa stal vo vzájomných zápasoch s Kings jeho „tieňom“. Raz dokonca Gretzkymu tak znechutil zápas, že ho „The great one“ tresol hokejkou po hlave.

Po odchode 99-ky práve Tikkanen ťahal Oilers za ziskom Stanley cupu v play-off 1990, kde v 22 zápasoch zaznamenal 13 gólov a 24 bodov.

Od sezóny 1991-92 nastali problémy, po zranení ramena už nikdy nezaznamenal 30-gólovú sezónu a len raz sa mu podarilo skórovať viac, ako 20-krát. Kvôli zraneniam sa stal známym aj ako hráč, ktorý hral zápasy základnej časti na pol plynu a všetkú energiu si šetril na play-off, kde znovu exceloval.

V roku 1993 bol vymenený do Rangers za Douga Weighta. Tu spolu s ďalšími bývalými hráčmi Oilers (menovyte Mark Messier, Craig MacTavish, Adam Graves, Kevin Lowe, Glenn Anderson a Jeff Beukeboom) získal 1 zo svojich piatich stanley cupov.

V ďalších troch rokoch sa stal cestovateľom naprieč NHL a zahral si v piatich tímoch. V sezóne 1998-99 mu poslednú šancu ponúkli Rangers, no keď po 32 zápasoch mal na konte len 3 asistencie, o jeho služby viac nestáli a Esa tak skončil na Waivers, odkiaľ si ho už žiadny NHL tím nestiahol. Kariéru dohral v Jokerite Helsinki a z národným tímom Fínska sa rozlúčil ziskom bronzu na MS 2000.

Tikkanen bol v zámorí známy aj vďaka svojmu štýlu vyjadrovania, jeho miešanina fínštiny a angličtiny (niekedy aj s novými vymyslenými slovami) dostala aj vlastné meno – Tikkanese. Bývalý spoluhráč Craig MacTavish to raz komentoval slovami: „Esa hovorí 2-krát toľko ako ostatní, pretože rozumieme len polovicu z toho, čo povie.“

Jeho juniorský kouč, Bill Laforge, poznamenal: „Po anglicky hovorí lepšie ako si myslíte. Keď potreboval nové korčule, povedal mi to. Keď som sa ho však spýtal, prečo porušil večierku, začal rozprávať po fínsky.“